Čo sa skrýva za plotom na Matúškovej ulici

05.02.2017 18:47

Matúškova ulica v Bratislave nepatrí práve k tým najvyhľadávanejším na nedeľnú prechádzku. Preto nie je ani veľa tých, ktorí by obdivovali impozantný objekt Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho takpovediac čelom k jeho dekoratívnemu tehličkovému priečeliu. Oveľa známejší je pohľad na tri pavilóny ústavu z vlakov odchádzajúcich z Hlavnej stanice. Z vlaku však nedovidíte na plot obkolesujúci areál a keby ste aj mali orlí zrak, určite si neprečítate zaujímavú značku na stĺpiku pri bránke. Patrí budapeštianskemu výrobcovi drôtených pletív a plotov, firme Kollerich Pál a synovia. Pán Kollerich založil svoju firmu v roku 1851 a na Mártonovej ulici č. 15 v Budapešti vybudoval veľký výrobný závod, ktorého továrenské budovy stoja dodnes. V jednej z nich, lemujúcej vedľajšiu ulicu Bélu Balázsa, na čísle 35 v súčasnosti sídli centrálny register Ministerstva vnútra, kam si maďarskí občania chodia vybavovať pasy, vodičské preukazy a podobne. Po vzniku Rakúsko-Uhorska sa firma Pála Kollericha prezentovala ako cisársky a kráľovský dodávateľ a svoje výrobky ponúkala v rámci celej monarchie, o čom svedčí aj faktúra v nemeckom jazyku z roku 1894. Ale späť do Bratislavy!


Takto vyzerá niekdajšia Kollerichova továreň v Budapešti dnes. Jej pôvodný vzhľad si môžete pozrieť na krásnom inzertnom obrázku, ktorý nájdete na tejto adrese: https://gallery.hungaricana.hu/en/BudapestGyujtemeny/6745/?img=0

Faktúra firmy Kollerich Pál a synovia z roku 1894. Zdroj: Magyar Kereskedelmi és Vendéglátóipari Múzeum: http://www.museum-digital.de/hu/portal/singleimage.php?imagenr=893&inwi=1

Na akú sumu bola vystavená faktúra za plot na Matúškovej ulici, nevieme. Dátum na nej však musel byť niekedy z prvého desaťročia nového, tzn. dvadsiateho storočia. Areál dnešného Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho bol totiž vybudovaný buď v roku 1902 (podľa Bratislavského topografického lexikonu) alebo 1904 (podľa knihy Bratislava – svedectvo historických pohľadníc), pôvodne ako sídlo tzv. vinárskej školy. Ani v autorovi projektu sa zdroje celkom nezhodujú. Zatiaľ čo Andrej Szönyi vo svojej  knihe Tak rástla Bratislava udáva Gyulu Pártosa (o.i. autor budovy hlavnej pošty na nám. SNP), článok z Wikipedie spomína vinársku školu na Matúškovej ulici medzi dielami Ignáca Alpára (o.i. autor budovy reálneho gymnázia, neskôr tzv. starého rozhlasu na Zochovej ulici). Vyberte si! My sa prikláňame k Gyulovi Pártosovi. :-)

Zásluhu na postavení budovy mal Spolok bratislavských vinohradníkov a vinárov, ktorý vznikol v roku 1875 zlúčením Bratislavského vinohradníckeho spolku a Pivničného spolku. Práve z iniciatívy prvého predsedu spolku Jonáša Fülepa bola založená dvojročná vinohradnícka a záhradnícka škola, prvá na Slovensku. Za svoje sídlo na Matúškovej ulici vďačila aj dotácii zastupiteľstva mesta Bratislavy vo výške 24 000 zlatých. Škola (ako inštitúcia založená už v roku 1884) mala pôvodne len 16 žiakov, ktorých školilo 6 učiteľov. Vyučovalo sa v maďarskom jazyku 48 hodín týždenne, pričom prevládali praktické cvičenia. V rokoch 1884 - 1919 ju absolvovalo 413 žiakov, z toho len 38 Slovákov. V roku 1923 bola škola zoštátnená a premiestnená do Modry, kde pôsobí aj v súčasnosti ako Stredná vinársko-ovocinárska škola.

Od roku 1924 sa objekt školy stal domovom pre Vinársky ústav, ktorý bol v roku 1956 premenovaný na Výskumný ústav vinohradnícky a vinársky a začlenený do SAV. V roku 1977 bol ústav premenovaný na Komlexný výskumný ústav vinohradnícky a vinársky a v roku 2005 ho zrušili. Nuž, niet sa vari čomu čudovať, keď uvážime to málo, čo nám z viníc a slávnej bratislavskej vinárskej tradície do dnešných dní zostalo. :-)