Krásny poklad vznešenej rodiny aponiovskej

08.07.2016 18:15

„...krásny knižný poklad Vašej excelencie, prenesením do Uhorska, do drahej vlasti, by vznešenej rodine apponiovskej oveľa väčší lesk a slávu priniesol, ako tu vo Viedni, kde medzi toľkými knižnicami nie je dostatočne zhodnotený...“


Obrázok - zdroj: https://de.wikipedia.org/wiki/Anton_von_Apponyi

Vyššie citovanými slovami nahováral v liste zo 14. decembra 1819 knihovník Karol Anton Gruber grófa Antona Aponiho (1782 - 1852), aby dal previezť rodovú knižnicu BIBLIOTHECA APPONIANA z Viedne do Bratislavy. A stalo sa. Gróf Aponi informoval bratislavský magistrát o svojom zámere postaviť na Kozej ulici poschodový palác za účelom prevozu slávnej knižnice (v tom čase najbohatšej šľachtickej knižnice vo Viedni) a jej sprístupnenia verejnosti. So súhlasom magistrátu (dostal ho v roku 1825) bol 13. júna 1827 novopostavený palác slávnostne otvorený ako prvá verejná knižnica v Uhorsku. Slávnostnú reč predniesol Juraj Bartal, podžupan Bratislavskej stolice, a magistrát udelil grófovi Aponimu čestné občianstvo. Odvtedy, až do roku 1846, knižnica vítala svojich návštevníkov príznačným mottom na priečelí paláca: „LITERIS IN PATRIA AVGENDIS“ (NA ZVEĽADENIE UČENOSTI VO VLASTI). A viete, kto sa do návštevnej knihy knižnice krátko po jej otvorení podpísal ako jeden z prvých? Bol to nedobrovoľný „schönbrunnský väzeň“ Orlík, jediný syn cisára Napoleona.

Na knižnicu na Kozej ulici spomína učiteľ histórie a autor knihy Ulice a námestia Bratislavy – Tivadar Ortvay takto:

„Na mieste dnešnej honosnej budovy súdu a štátneho zastupiteľstva stál poschodový dom, ktorý kedysi dal postaviť gróf Anton Apponyi pre svoju knižnicu. Bola to prvá verejná knižnica v Prešporku a zanikla iba preto, lebo mesto nebolo ochotné platiť knihovníka. Keď sa knižnica vysťahovala, kúpil dom Armin Todesko pre židovskú náboženskú obec a zriadil v ňom modlitebňu a základnú chlapčenskú aj dievčenskú školu. Revolučné udalosti v roku 1848 ťažko poškodili túto kultúrnu ustanovizeň. Zaútočila na ňu zberba a natoľko ju spustošila, že z nej ostala len ruina. Nielenže porozbíjali nábytok, zariadenie školy aj modlitebne, dokonca aj Tóru zničili a rozdrúzgali aj dvere, okná, ba aj povalové hrady. V 50. rokoch, keď sa pomery upokojili, usporiadali zbierku na opravu budovy a odvtedy opäť slúži školským potrebám.“

Tivadar Ortvay napísal svoju knihu v roku 1905. V tom čase mala Kozia ulica zo strany od historického jadra Bratislavy iné zakončenie ako v súčasnosti. Bola dlhšia – ústila až do Kapucínskej ulice. Knižnica stála vedľa Župného domu, tzn. až za dnešnou Staromestskou ulicou, niekde v miestach modernej budovy Najvyššieho súdu SR.


Obrázok - zdroj: http://www.supcourt.gov.sk/kontakt/

V roku 1833 oddaného knihovníka Karla Antona Grubera penzionovali a príspevky mesta na chod knižnice boli čoraz menšie. Gróf Aponi, ktorý žil vtedy v cudzine – bol rakúskym veľvyslancom v Londýne, žiadal od mestskej rady 400 zlatých ročne a keď sa ich v roku 1846 nedočkal, rozhodol sa knižnicu presunúť z Bratislavy do kaštieľa Aponiovcov v Oponiciach. Dal pre ňu pristavať celé krídlo (1844-46) a interiér vybavil empírovým nábytkom priamo z Paríža, aby mu pripomínal vyše dvadsať rokov strávených v meste nad Seinou.

Keď napokon v roku 1852 gróf Anton Aponi zomrel, knižnicu zdedil jeho syn Július, ale ten otca prežil len o päť rokov, a tak sa jej majiteľom stal vnuk Ľudovít a napokon Ľudovítov syn Henrich Aponi (1885-1935) – posledný majiteľ oponického panstva. V tých časoch už bola časť knižničného fondu rozpredaná (niektoré rukopisy, týkajúce sa dejín Uhorska, darovali Aponiovci Maďarskému národnému múzeu) a Henrich Aponi nijako neprispel k jej zveľadeniu. Tento cestovateľ – dobrodruh sa však nevedomky postaral o iné exponáty, ktoré sem lákajú niektorých návštevníkov možno viac ako vzácne staré tlače. Ide najmä o doklady a fotografie dokumentujúce dlhšie či kratšie pobyty slávnych ľudí v kaštieli. Patrí k nim napríklad neskoršia albánska kráľovná, grófka Geraldina Aponiová, ktorá sa narodila v roku 1915 a v kaštieli strávila detstvo (panovník Ahmet Zogu I. z Albánska si jej fotku všimol v maďarských novinách a v roku 1938 si ju vzal za ženu). Na Vianoce roku 1930 strávil v kaštieli dva dni patialský maharadža, dobre ho poznali aj bratia amerického prezidenta Roosevelta, exotická kráska a svetová tanečná hviezda Josephine Bakerová, či obyvateľ jednej z dvoch najluxusnejších kajút na Titanicu Američan Thomas Cardeza.

V roku 1927 sa Henrich Aponi pokúsil o predaj knižnice československému štátu, rokovania však uviazli na mŕtvom bode. Umrel bez potomkov a zadĺžený. Po jeho smrti oponický kaštieľ kúpil riaditeľ bratislavskej akciovej spoločnosti Vít Slezák a knižnica ako náhrada za dlhy prešla do rúk grófa Ľudovíta Károlyiho. Nepodarilo sa mu predať knižnicu ako celok a preto najzaujímavejšie tlače dal koncom tridsiatych rokov v Prahe na dražbu. Rodinu Slezákovcov po februári 1948 zo zámku vyhnali len s najnutnejšou osobnou batožinou a z knižnice sa stal sklad a sýpka obilia. Knihy a ich kožené väzby obhrýzali hlodavci a znečisťovali holuby až do polovice 50-tych rokov, kedy tu začal bádať externý pracovník Matice slovenskej Dr. Gajdoš. Knihy nanovo usporiadal a skatalogizoval a snažil sa zachrániť, čo sa dalo. V polovici 70. rokov 20. storočia bola knižnica prevezená do Martina, do depozitov Slovenskej národnej knižnice, odkiaľ sa po rekonštrukcii kaštieľa a najmä priestorov knižnice vrátila na svoje staré miesto.

Zastavme sa ešte na chvíľu pri osobe Dr. Jozefa Gajdoša, alebo inak, františkána Vševlada, ako naňho spomína súčasný kurátor knižnice Peter Králik (ktorý aj sám má nemalý podiel na tom, že sa knižnica vrátila z depozitov SNK do Oponíc a jej priestory v kaštieli k pôvodnej nádhernej podobe). Dr. Gajdoš bol pred druhou svetovou vojnou profesorom knihovedy. V období normalizácie ako príslušník náboženského rádu upadol do nemilosti. Do Oponíc prišiel z poverenia Matice slovenskej v roku 1956‚ keď ho prepustili z väzenia. „Vždy‚ keď o ňom rozprávam‚ tak mi zviera hrdlo. Ako mohol režim takto degradovať jedného mimoriadneho človeka‚ ktorý zachránil výnimočné hodnoty?“ hovorí Peter Králik v článku V. Bukerovej Traja muži v knižnici (Magazín Eprofit 26.03.2015). Dr. Gajdoš používal snookerový stôl v knižnici ako posteľ. V Matici slovenskej sú zaknihované jeho listy‚ ktorými v zime žobral o vedro uhlia‚ aby si tu mohol zakúriť... Svoju prácu dokončil v roku 1958, zomrel o 20 rokov neskôr, rehabilitácie svojej osoby v roku 1990 sa už nedožil.

Keď ruinu oponického kaštieľa kúpila slovensko-švajčiarska spoločnosť a začala s rekonštrukciou budovy a priľahlého parku na luxusný hotelový komplex Chateau Appony ‚ bol to už spomínaný Peter Králik, ktorý mal odvahu požiadať investora o zachovanie a rekonštrukciu priestorov knižnice. Stalo sa tak v rokoch 2007 – 2011 a súčasná Aponiovská knižnica je presnou kópiou sály‚ ktorú pre ňu zariadil gróf Anton Aponi v roku 1846. Je prístupná verejnosti. Stačí zatelefonovať a objednať si prehliadku s výkladom alebo rovno biele rukavičky, v ktorých si môžete zalistovať napríklad v ranných vydaniach rímskych a gréckych klasikov (najstaršia tlač je z roku 1515), v prácach „učiteľa národov“ Jána Amosa Komenského, slávneho lekára Jána Jesenia alebo v knihách vytlačených už začiatkom 19. storočia v Bratislave (Pozsony). Je medzi nimi aj pamiatka na priekopníka parašutizmu Fausta Verančiča, ktorý v roku 1603 údajne vyskúšal svoj padák skokom z veže Dómu sv. Martina (žiaľ, nie je doklad, ktorý by to potvrdzoval) – jeho päťjazyčný slovník, ktorý zostavil v roku 1595. Nájdete tu zaujímavé knihy z geografie, kartografie, mineralógie, botaniky, občianskeho práva, medicíny a na svoje si prídu aj vyznávači okultizmu, čiernej mágie, kartárstva či bosoráctva... Slovenské ani české tlače v knižnici nie sú, ale nachádza sa tu až 145 územných slovacík, vytlačených prevažne v Bratislave, Trnave, či Košiciach.

 

Text a foto: ĽUBOMÍRA ČERNÁKOVÁ

 

Použité zdroje:

  1. Forum Historiae, Apponiovci a ich knižnica v Oponiciach (autor: Lívia Fábryová): http://www.forumhistoriae.sk/documents/10180/39394/Fabryova.pdf
  2. Slovenská národná knižnica, Aponiovská knižnica - Bibliotheca Apponiana: http://www.snk.sk/sk/muzea/aponiovska-kniznica-bibliotheca-apponiana/aponiovska-kniznica-bibliotheca-apponiana-oponice.html
  3. Tivadar Ortvay Ulice a námestia Bratislavy - Ferdinandovo mesto (Vydal Albert Marenčin PT). Kniha pôvodne vyšla v roku 1905.
  4. HN Reality, Paláce Apponyiovcov: http://www.living.sk/data/hnonline/hnreality/200905/pdf/page09.pdf
  5. Spoločnosť priateľov UKB (zápis z výletu do Oponíc): http://www.ulib.sk/sk/o-kniznici/spolocnost-priatelov-ukb/pisu-nas/spolocnost-priatelov-ukb-exkurzii-oponiciach-nitre.html
  6. Naša Nitra.sk: http://nasanitra.sme.sk/c/6011075/v-kastieli-zili-kedysi-bratia-americkeho-prezidenta-aj-pasazier-titanicu.html
  7. Magazíne PROFIT 6, Traja muži v knižnici (autor: Vladimíra Bukerová): http://profit.sme.sk/profit-magazin/rok-2015/cislo-6/traja-muzi-v-kniznici.html
  8. Zenskyweb.sk, Apponyiovský poklad odhalený (autor: Anna Bočková): http://zenskyweb.sk/apponyiovsky-poklad-odhaleny