Trochu bokom od krásy

18.09.2015 11:01

Trochu bokom od nášho záujmu a trochu mimo toho, čo väčšina ľudí považuje za pekné, sú ulice, ktoré objavíte, keď prejdete podjazdom Polikliniky Mýtna. Možno budete vnímať len ošarpanosť a jemne nepríťažlivý odér predchádzajúcej politickej éry, ale, možno práve naopak, oceníte autentičnosť a dnes už i určitú umeleckú patinu architektúry tohto miesta. Tak či onak, nájdete tu aj skvost z autorskej dielne Balán–Grossmann z roku 1925. Ešte sa k nemu vrátime.

 

Druhá slepá ulička, ako ju pôvodne volali, je dnes pomenovaná po slovenskom národnom buditeľovi, Jánovi Blahoslavovi Benediktim – Benediktiho ulica. (Prvá slepá bola dnešná Belopotockého, lemujúca východnú stranu Obrátenej pyramídy.) Dňa 28. júla 1879 dostala ešte nedláždená ulica od mestskej rady, na niečo vyše päťdesiat rokov (do r. 1931), meno po cisárskom generálovi, ktorý v 18. storočí úspešne bojoval proti Turkom – Michalovi Fábrim. Ktovie prečo, dva dni predtým, tým istým členom mestskej rady akoby chýbala invencia, pretože nenašli žiadneho hrdinu, po ktorom by pomenovali uličku susediacu s dnešnou Benediktiho v pravom uhle. A keďže bolo práve 26. júla, teda sv. Anny, dostala názov Anenská.
 

Na mieste bývalého vinohradníckeho záhonu medzi Benediktiho a Anenskou stálo už v roku 1880 osem domov. Hovoríme o časoch cisára Františka Jozefa, rakúsko-uhorskej etape našich dejín, kedy fungovalo v Bratislave veľa cisárskych vojenských škôl a kasární. Aj v susedstve Benediktiho a Anenskej bola najvýznamnejšou stavbou c.k. kadetská škola. Armádny charakter si lokalita udržala ešte dlhé roky. Veď napríklad park na Belopotockého patril Ministerstvu obrany, konkrétne Krajskej vojenskej ubytovacej správe až do výstavby budovy Slovenského rozhlasu.
 

Po rozpade monarchie dala Bratislava priestor ani nie tak stope, ako skôr ohnivej čiare, ktorú tu zanechali architekti českého pôvodu. K tým najlepším patrili Jiří Grossmann a Alois Balán. Pretože jeden či obaja stoja za takými dielami ako YMCA na Karpatskej a Šancovej, Umelecká beseda na Dostojevského rade, Škola umeleckých remesiel na Vazovovej ulici, Palác Radiojournalu na Jakubovom námestí a ďalšie a ďalšie, trochu menej pozornosti sa dostalo ich bytovým domom pre dôstojníkov medzi Anenskou a Benediktiho ulicou. Tieto domy, riešené rovnako ako pri Umeleckej besede kombináciou režného muriva a omietky, však dodnes nádherne pripomínajú vzrušenie zo všetkého toho nového, baťovsky praktického a dostupného, čo sa Bratislave za prvej republiky stalo. Pozrite si ich! Ale, choďte tam v lete, aby ste ich videli aj s muškátmi a zeleňou, ktorá nevynikne nikde lepšie ako na pozadí nezakrytého tehlového muriva! :-)