Boli ste už?

05.05.2018 18:10

Boli ste už v Paríži?

Pozreli ste si Víťazný oblúk? A všimli ste si aj vôbec nie nevýznamnú Bratislavskú ulicu (Rue de Pressbourg) len malý kúsok ďalej? Ako sa tam dostala?

2. 12. 1805, presne rok po svojej korunovácii, Napoleon porazil spojené vojská Ruska a Rakúska v bitke pri Slavkove, známej aj ako bitka troch cisárov (francúzsky cisár Napoleon Bonaparte, rakúsky cisár František I. a ruský cár Alexander I.). Na počesť tohto víťazstva dal Napoleon postaviť "Arc de Triomphe de l’Étoile" a Rakúsko muselo 28. 12. 1805 v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave podpísať mier známy ako Bratislavský. Toto víťazstvo a túto mierovú zmluvu si vraj Napoleon cenil zo všetkých najviac až do svojej smrti v tento deň v roku 1821.

Tak preto Bratislavská ulica neďaleko Víťazného oblúka. :-)


Autor fotografie: Kenyh Cevarom, Commomns Wikimedia
 

Boli ste už v Seattli v USA? 

Navštívili ste rokenrolovú sieň slávy? A viete, akú kuriozitu môžete v tomto meste na severozápadnom pobreží USA ešte nájsť? Slovenského Lenina!

Pôvodne popradská päťmetrová socha V. I. Lenina v štvrti Fremont je dielom Emila Venkova, absolventa Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ktorý v našom meste dlhé roky žil a tvoril. Napríklad jeho sochu Priateľstvo môžete nájsť na Nobelovej ulici v niekdajšom areáli Istrochemu, na Vazovovej ulici, na budove školy zasa pamätnú tabuľu Ivana Vazova.

Viac o tom, ako sa socha umelca známeho najmä bronzovým súsoším Cyrila a Metoda v slovanskom archeoparku v Mikulčiciach, dostala do Ameriky, hovorí článok Jána Kalibu Slovenský Lenin v Amerike, zverejnení na portáli denníka Pravda 29. 1. 2018. Podľa neho sedemtonový Vladimír Iľjič Lenin na Slovensku dlho nepobudol. V Poprade ho postavili v roku 1988 a niekoľko mesiacov po zamatovej revolúcii zasa zmizol. Našiel ho na popradskom vrakovisku učiteľ angličtiny Lewis Carpenter a v roku 1993 ho dal prepraviť do svojho domovského amerického štátu Washington. Carpenter si tam chcel otvoriť slovenskú reštauráciu a Vladimíra Iľjiča použiť ako pútač. Keď ďalší rok zomrel, jeho matka na radu miestneho umelca dala sochu previezť na súčasné miesto. Tam Lenin spolu s ďalšími sochami slúži ako atrakcia.


Obrázok - zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Statue_of_Lenin,_Seattle
 

Boli ste už v Arlingtone?

Boli ste už v meste susediacom s Washingtonom D.C.? Nájdete v ňom národný cintorín a na ňom hrob jedného z najznámejších Američanov Michaela Stranka. Ako sa však zistilo v Bratislave v roku 2008, tomuto slávnemu Američanovi chýbalo americké občianstvo.  

V Arlingtone, meste susediacom s hlavným mestom USA, Washingtonom D.C., nájdete Pentagon - sídlo Ministerstva obrany USA, a na národnom cintoríne aj hrob jedného z najznámejších Američanov Michaela Stranka.

Michael sa preslávil ako jeden zo skupiny vojakov zachytených na Pulitzerovou cenou ovenčenej fotke z druhej svetovej vojny, fotografii autora Joea Rosenthala s názvom Vztyčovanie americkej zástavy na hore Suribači. Podľa fotky bol vytvorený Pamätník americkej námornej pechoty „Marine Corps War Memorial“. A ako to všetko súvisí so Slovenskom a Bratislavou? Nuž tak, že slávny „americký“ seržant Michael Strank, rodák so slovenskej Jarabiny, ktorý sa už, žiaľ, konca vojny nedožil, vlastne nebol Američanom, a to ešte ani 63 rokov po svojej smrti. Až v roku 2008 zistil Matt Blais z bezpečnostnej služby Amerického veľvyslanectva na Slovensku v Bratislave, že Strank nebol rodeným Američanom, údajne nadobudol občianstvo USA roku 1935 prostredníctvom naturalizácie svojho otca, ale nikdy mu o tom nebol vystavený žiadny doklad. Matt Blais sa preto obrátil na Imigračný a naturalizačný úrad so žiadosťou o posmrtné vydanie dokladu o Strankovom občianstve. Dňa 29. júla 2008 si ho prevzala najmladšia sestra Michaela Stranka priamo pred pamätníkom.


Joe Rosenthal: Raising the Flag on Iwo Jima, Wikipedia


Obrázok s menami vojakov na fotografii Joea Rosenthala, Wikipedia

Boli ste uz Arlington
Pamätník námornej pechoty v Arlingtone, Wikipedia

 

Boli ste už v New Jersey?

Ak navštívite cez prázdniny jednu z najväčších svetových nákupných destinácií – Paramus v New Jersey v USA, zastavte sa aj na cintoríne Beth-El Cemetery, kde je pochovaná Estée Lauder, zakladateľka rovnomennej kozmetickej značky. 

Neexistujú škaredé ženy – len ženy, ktoré sa o seba nestarajú alebo ktoré neveria, že sú atraktívne“, povedala ESTÉE LAUDER, americká zakladateľka rovnomennej spoločnosti svetovej slávy. Zomrela vo veku 97 rokov. Neviem o tom, že by mala niekde pamätník, ale jej malé pamätníčky nájdete v podobe kozmetických produktov aj v našich predajniach. Bola menovaná medzi 20 najvplyvnejšími obchodnými géniami 20. storočia. Narodila sa v roku 1908 ako Josephine Esther Mentzer v New Yorku v rodine židovských imigrantov z Uhorska. Jej matka Rosa Schotz pochádzala z maďarského Sátoráljaújhely, ale jej otec Max Mentzer sa narodil niekedy v rokoch 1875 až 1877 len 38 km od Bratislavy, v Holiciach (často sa nepresne uvádza, že bol Maďar, prípadne Čech). Mladší syn Estée Lauder, Ronald Lauder, je zakladateľom spoločnosti CME, ktorá vlastní o.i. aj slovenskú TV Markíza.


Autor foto: Greg Chard: https://www.findagrave.com/memorial/8679928/estee-lauder
 

Boli ste už v Londýne?

Ak pôjdete do Londýna a máte radi futbal, iste neobídete druhý najväčší a najdrahší štadión na svete (New) Wembley Stadium. Čestné miesto pred ním patrí soche Bobbyho Moora, chlápika, ktorý spomína na Bratislavu.

14. júna 2018 začali Majstrovstvá sveta vo futbale, ďalšie v rade, ktoré Slovensku majstrovský titul neprinesú! Je to však dobrá príležitosť zaspomínať si na slávne časy Tehelného poľa. Napríklad spomienky Juraja Šeba na typické bratislavské futbalové nedele v jeho knihe Tehelné pole – chrám futbalu nás celkom určite príjemne rozcitlivejú. Nájdeme však aj zaujímavé fakty. Napríklad ten, že v bývalom Československu Tehelné pole futbalová reprezentácia zbožňovala. Tradovalo sa, že naša reprezentácia tu neprehráva. A skutočne, z 35 stretnutí sme prehrali len 5-krát. Prvýkrát v priateľskom zápase s Anglickom (2:4) v roku 1963. O atmosfére tohto zápasu na slovenských stránkach veľa nenájdete. O to viac poteší, ako si na bratislavský duel spomína preslávený kapitán anglickej reprezentácie Bobby Moore: „Milujem svoju prvú skúsenosť ako kapitána reprezentácie. Atmosféra bola magická. Fanúšikovia v Bratislave fantastickí...“ (Spartacus Educational)

Boli ste uz Londyn
Obrázok - zdroj: Pixabay
 

Boli ste už v Chicagu?

"Mesto v parku" Chicago, tretie najľudnatejšie mesto v USA. Ak tam pôjdete, skočte aj na Milwaukee Avenue č. 4750, či tam ešte stále stojí budova niekdajšieho kina Casimir!

Casimir Theater bolo otvorené v roku 1915, v roku 1937 premenované na Jeff Theater a v roku 1950 zatvorené, aby poslúžilo ako domov pre obchod s kobercami. Na Street View budovu ešte vždy nájdete, ale pred pár rokmi sa objavila informácia, že ju majú zbúrať. A prečo Vás tam posielam? Nuž preto, že v roku 1918 sa stal majiteľom kina Casimir slovenský rodák, pôvodne stolár v dielni na výrobu klavírov a vo voľnom čase uvádzač v kine Ján Závodný - producent prvého slovenského hraného filmu Jánošík. Film bol v roku 1995 zapísaný do zoznamu UNESCO a Slovensko sa zaradilo medzi prvých desať krajín sveta, ktoré vyrobili dlhometrážny nemý hraný film. Ján Závodný sa v roku 1970 vrátil do vlasti, aby Slovenskému filmovému ústavu v Bratislave daroval "Jánošíka", ktorý 50 rokov ležal zabudnutý uňho v chicagskej garáži. O 5 rokov neskôr sa zúčastnil aj obnovenej premiéry filmu, ktorá sa konala v Bratislave v roku 1975.

Boli ste uz Chicago 1
Autor: BWChicago, Flickr.com 


Casimir Theater 
Zdroj: https://cinematreasures.org/theaters/18099?fbclid=IwAR0EfvTp3ztiYsOTlI2GSoz4dodcNNdNwoZ8oUoyLeAqwiQaBE5bMvxYL9A

 

Ešte raz Londýn!

Ak sa budete motať okolo Tower Bridge, prejdite sa popri susediacom hoteli (dnes The Tower Hotel) na ulici St Katharine's Way! Môžete skontrolovať, či na stene ešte visí reliéf Krištáľová koruna od bratislavského rodáka Arthura Fleischmanna.

Reliéf náš rodák vytvoril v roku 1977 k výročiu anglickej kráľovnej Alžbety II. – 25 rokov na tróne. Vytvoril ho z plexiskla, ktoré mal pôvodne použiť Stanley Kubrick vo filme 2001: Vesmírna odysea. Dielo Arthura Fleischmanna odhalila kráľovná osobne a bolo vystavené v tzv. Korunovačnej kaplnke (Coronarium Chapel) v Dokoch sv. Kataríny, až kým ho v roku 2000 nepreložili kúsok vedľa - na fasádu hotela (vtedy patril hotel do siete Thistle). V kaplnke ostala pamätná doska. Viac o slávnom reliéfe sa dočítate na blogu o Londýne: ianVisits.co.uk v článku The (rejected) 2001 Monolith is on display by Tower Bridge. O našom slávnom rodákovi môžete zistiť viac aj v Bratislave, v Múzeu Arthura Fleischmanna na Bielej ulici č. 6.


Autor: T & L, Flickr.com
 

A nakoniec prekrásna Florencia.

Florencia, mesto, ktorého dvojnásobným čestným občanom je Alexander Dubček. Viete, kde v nej nájdete Bratislavu?

Choďte rovno na radnicu! Nájdete ju v Starom paláci (Palazzo Vecchio). Pred palácom môžete obdivovať Michelangelovho Dávida a hneď na prvom nádvorí Bratislavu! Teda jej podobu, presnejšie vedutu zo 16. storočia. Viete, čo je veduta? Veduta je topograficky presný maliarsky alebo grafický záznam pohľadu na mesto, ktorý bol rozšírený od 17. do polovice 19. storočia. Neskôr vedutu vytlačila fotografia.

V článku Vo Florencii majú vzácnu fresku zobrazujúcu Bratislavu, zverejnenom 22. 11. 2016 v internetovej verzii Bratislavských novín sa dočítate, že: "Freska je umiestnená na prvom nádvorí florentského Palazzo Vechio (tzv. Cortile di Michelozzo) a tvorí súčasť série vedút miest habsburskej monarchie, ktoré sú voľne prístupné hneď pri vstupe do paláca a boli vytvorené pri príležitosti sobáša sestry cisára Maximiliána II. Habsburského Jany Rakúskej s Františkom de Medici v roku 1565. Zobrazuje Bratislavu v čase korunovácie cisára Maximiliána II. v roku 1563, tak ako ju zachytil Hans Mayr na grafickom liste, ktorý vlastní Galéria mesta Bratislavy.

Boli ste uz Florencia
Palazzo Vecchio, autor: Magnus Gertkemper, Wikipedia